Navigácia

Koordinátor Výchovy k manželstvu a rodičovstvu Koordinátor Environmentálnej výchovy Koordinátor Prevencie drogových závislostí Koordinátor Ľudských práv Koordinátor Školy podporujúcej zdravie Koordinátor voľného času

Koordinátori

Koordinátor Ľudských práv

Mgr. Alena Poľaková

Výchova k ľudským právam

Vypracovala: Mgr. Alena Poľaková

Plán práce koordinátora  Výchovy k ľudským právam

Šk. rok: 2017/2018               

Plán výchovy k ľudským právam v škole

1. Ciele:
         Plán práce koordinátora pre ľudské práva bol skoncipovaný na základe Pedagogickoorganizačných pokynov na školský rok 2017/2018, úloh Národného akčného plánu pre deti , Dohovoru o právach dieťaťa, Listiny ľudských práv, nového Štátneho vzdelávacieho programu, Školského vzdelávacieho programu a plánu práce školy.

        Základným cieľom Národného akčného plánu pre deti je prostredníctvom definovaných úloh a opatrení zabezpečiť dosahovanie pokroku v oblasti ochrany práv detí uznaných Dohovorom o právach dieťaťa a pokroku pri ich používaní.

        Cieľom výchovy a vzdelávania k ľudským právam v školách ( a nielen v nich) je osvojiť si vedomosti a zručnosti, formovať postoje, ktoré sú dôležité na podporovanie ľudskej dôstojnosti, informovanej a nezávislej participácie na vývoji demokratickej spoločnosti a to

v súlade s hodnotami, ako sú ľudské práva, rovnosť, pluralita a spravodlivosť. Vzhľadom na ciele výchovy k ľudským právam je potrebné sústrediť sa na jednotlivých stupňoch vzdelávania na osvojenie všeobecných poznatkov a vedomostí veku primeranou formou od intuitívneho a zážitkového osvojenia až po kognitívne poznatky ‒ vedomosti a naopak, od pochopenia pojmov – poznatkov, po zručnosti a ich aplikácie do každodenného života.

        Výchova k tolerancii a ľudským právam nemá samostatné postavenie ako predmet, vyučuje sa v rámci ostatných predmetov ako ich súčasť, podľa charakteru predmetu a vhodnosti témy.

Hlavné ciele:

  • naučiť sa myslieť komplexne
  • zhrnúť do výchovno - vzdelávacieho procesu multikultúrne vzdelávanie
  • pestovať schopnosť rozoznať nespravodlivosť a urobiť niečo proti nej
  • tolerancia – uznanie práv iných na život a existenciu
  • vystupovať proti intolerancii vo všetkých oblastiach
  • schopnosť integrovaťrozdielys cieľom obohatiť a posilniť spoločnosť
  • vzájomnosť ako základ pre kooperatívne podujatia – schopnosť pracovať na spoločných cieľoch prospešných pre rôzne skupiny
  • kultúra zmierenia – pochopenie vzájomnej závislostia spoločných čŕt,
  • pracovať pre pozitívne usporiadanieodlišností v spoločnom svete
  • konštruktívne spájať protiklady a nachádzať cestuod konfliktov k zmiereniu a obnove spoločnosti
  • vytvárať pozitívnu atmosféru v škole

Čiastkové ciele :

  • upozorniť žiakov na rôzne formy násilia okolo nás – v rodinách, v školách, na verejnosti, v politike, ale aj medzi štátmi , krajinami, politickými a náboženskými systémami, ktoré sú dôsledkomneznášanlivosti a intolerancie medzi ľuďmi
  • žiaci potrebujú zistiť, v čom sú ich spolužiaci podobní a v čom sú iní než oni
  • svoje hodnotenia porovnávajú s hodnoteniami iných spolužiakov a zisťujú ako ich samých vnímajú najlepší kamaráti, ale aj tí, s ktorými sa veľmi nebavia, ako ich hodnotia chlapci a ako dievčatá.
  • učiť sa pred publikom hovoriť o sebe, o svojich záujmoch, schopnostiach, vlastnostiach, postojoch, názoroch
  • zistiť, aké majú spolužiaci postoje k ľuďom, ktorí sú odlišní, napr. k starým ľuďom, mentálne postihnutým, iným národnostiam
  • uvedomiť si, čo vyvoláva neznášanlivosť medzi ľuďmi, aké sú možné bariéry tolerancie
  • pochopiť sám a na vlastnej koži prežiť proces „ zaškatuľkovania“, „nálepkovania“ ľudí.
  • ukázať aká je nebezpečná jednostranná informácia, šírenie klebiet
  • upozorniť na to, aký je vplyv predsudkov, stereotypov a diskriminácie na naše správanie a medziľudskévzťahy
  • rozvíjať svoju empatiu do stavu diskriminovaného človeka, pochopiť jeho konanie a potreby vo vzájomných vzťahoch s inými ľuďmi
  • naučiť sa používať techniky aktívneho počúvania a schopnosti dohodnúť sa
  • naučiť sa pri výbere ľudí vyhýbať sa predsudkom, diskrimináciám, stereotypom
  • naučiť saasertívne správať a využiť to živote pri riešení konfliktov
  • získať informácie o všeobecných ľudských právach a právach dieťaťa, prezentovať názor na nedodržiavanie ľudských práv a vlastné návrhy na zmeny

2. OBSAH PRÁCE:

           Koordinátor pre ľudské práva bude monitorovať, koordinovať a metodicky usmerňovať výchovu pre ľudské práva na škole, spolupracovať s vedením školy a triednymi učiteľmi. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa bude monitorovať správanie sa detí a ich zmeny a zabezpečovať ich aktívnu ochranu. V zmysle Listiny ľudských práv sa zameria na eliminovanie problémov segregácie rómskych žiakov v škole.

Hlavné metódy a formy práce:

- rozhovory, besedy, zážitkové metódy,

- vhodné využitie tematiky ľudských práv vo všetkých vyučovacích predmetoch,

- práca na triednických hodinách,

- práca s internetom,

- nástenky a výstavky,

- aktivity zamerané na prosociálne správanie,

- monitorovanie správania žiakov a dodržiavanie práv.

3. Zásady výchovy k tolerancii a ľudským právam:

  • orientácia na človeka a dobro
  • brániť dobro proti zlu, mať odpork zlu
  • nemusím mať k zlému objektu plne záporný postoj, keď má nejakú stránku dobrú
  • maximalizovať dobro, minimalizovať zlo
  • z dvoch ziel si zvoliť to menšie
  • hľadač pravdu, vyhýbať sa nepravde
  • v nevyhnutnom prípade byť jednotní, v ostatnom slobodní , vo všetkom láskaví

4. Metódy  výchovy k tolerancii a ľudským právam:

klasické metódy  - príkazy a zákazy, stimulácia podobou odmien a trestov, metóda objasňovania, presviedčania a uvádzania príkladov

humanistická pedagogika dôraz je kladený na emocionálno-vzťahovú stránku výchovy. Vyučovací proces je zameraný na potreby a osobnosť žiaka, zdôrazňuje sa sebaúcta žiaka, osobnostné kvality učiteľa, priateľský vzťah medzi nimi. Ide o univerzálny prístup vo výchovno - vzdelávacom procese

kognitívny prístup

hodnotová reflexia -  umožní pochopenie, ktorí vedie ku zovšeobecneniu, k vytvoreniu mravnej zásady

                rozvíjanie morálneho úsudku – riešenie problémových situácií

meditácia zastaviť sa, započúvať sa do vnútorného ticha, pozorovať nejaký obraz alebo skutočnosť

behavioristický prístup

operačné podmieňovanie – pozitívne- ( pochvala, prejav súhlasu ,hmotná odmena, vyznamenanie a pod. )

                                       negatívne – ( rozčuľovanie sa , výčitky , hnev, iné nepríjemné podnety, ale nikdy nie zosmiešnenie, trest, ignorovanie )  uplatniť ho možno v práci všetkých učiteľov, osobitne v práci triednych učiteľov a výchovných poradcov.

sociálne učenie -  aj obyčajné pozorovanie inej osoby postačí, aby nastalo učenie. To má štyri procesy – pozorovanie, zapamätávanie si, opakovanie a motiváciu ( napr. učenie podľa vzoru).

predvádzanie modelu, vyskúšanie a praktické uskutočnenie, spätná väzba –  informácia o správnosti uskutočnenia modelu, posilnenie – spojenie spätnej väzby s pozitívnym posilňovaním

zovšeobecnenie a transfer- poznatky a zručnosti, získané pri riešení jednej úlohy môžu podporovať získanie poznatkov a zručností v inej úlohe ( transfer – prenos)  Najdôležitejší, je pritom prenos toho, čo sa žiaci naučili v škole, do každodenného života.

prosociálny výcvik -  rozvíjanie sociálnych spôsobilostí a porozumenie ľudskej psychike sú prostriedkom, nie cieľom, pričom učiteľ nesmie použiť techniky, ktoré vyvolávajú silné emócie alebo vyžadujú hlbšiu analýzu osobnosti. Využívaná býva táto metóda v práci výchovných poradcov v protidrogových aktivitách a prevencii spoločensky nežiaducemu k správaniu

      dramatická výchova zameraná je na získavanie zručností v ovládaní svojho tela. mimiky,  hlasu, a pod. a na vyvolanie dramatického  napätia. Použiteľná hlavne v učive jazykov, ale aj v etickej výchove.

modelové situácie interaktívne hry . Používame ich na to, aby sme nenásilnou formou vtiahli účastníkov do programu, aby mohli pomocou prežitého zážitku  získať novú spôsobilosť,  aby si upevnili preberané vedomosti a postrehy, aby v spolupráci s druhými pracovali na rozvoj svojej osobnosti. Pri interaktívnych  hrách  dochádza u účastníkov k okamžitému osvojeniu si novej spôsobilosti.

Výchova k tolerancii a ľudským právam v jednotlivých predmetoch

        Zámerom je, aby k stanoveným cieľom mierila celá škola, to znamená, aby fungovala na princípoch  rovnosti, úcty, vzájomnej tolerancie a rešpektu. Celý pedagogický zbor sa bude snažiť vytvárať prostredie, ktoré uznáva základné princípy  tolerancie a ľudských práv a koná podľa nich. Princípy tolerancie a ľudských práv  sa budú prelínať všetkými vyučovacími predmetmi, no ťažisko bude na hodinách občianskej výchovy, etickej výchovy, pri vhodných témach na slovenskom jazyku a literatúre a hodinách cudzích jazykov.

Výchova k tolerancii a ľudským právam v práci triedneho učiteľa

        Triednické hodiny sú dôležitým článkom pri ovplyvňovaní atmosféry v škole v prospech výchovy k tolerancii a ľudským právam. Triednická hodina  je využitá na plánovanie ďalšieho štúdia, riešenia triednych problémov, prípadne celoškolských, plánovanie mimoškolských aktivít. Počas týchto hodín žiaci majú priestor aktívne vystupovať, deliť sa o svoje postoje, názory a pocity.

5. Mesačný plán výchovy k ľudským právam:

Realizácia cieľov:

     Ciele výchovy k ľudským právam sa budú realizovať priebežne podľa mesačných plánov formou triednych i školských podujatí. Plán práce je otvorený a bude reagovať na aktuálne potreby a podnety zo strany žiakov, rodičov i vyučujúcich.

September:

1. Vyhotovenie plánu výchovy k ľudským právam.

2. Príprava aktivít pre triednych učiteľov s možnosťou ich realizácie na triednických

Hodinách, napr.:

  • 1. september – Deň Ústavy SR
  • 9. september -Deň obetí holokaustu a obetí rasového násilia
  • 19. september – Medzinárodný deň mieru

     K pamätným dňom – pripravené nástenky v triedach, informácie na hodinách OBV, DEJ.

     Výchova k ĽP sa implementuje do časovo-tematických plánov, na TRH sa pozornosť venuje Školskému poriadku, Dodatku pravidlám správania sa žiakov v triedach.

Október:

1. Aktivita – Pravidlá v našej triede. (Príloha č. 1)

2. Aktívne počúvanie – základ komunikácie

3. Monitorovanie správania sa žiakov s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv a práv

Dieťaťa.

  • 17. október – Medzinárodný deň za odstránenie chudoby
  • 24. október – Deň OSN
  • 28. október – Deň vyhlásenia samostatného štátu Čechov a Slovákov
  • 31. október – Deň UNICEF

Významné dni priblížiť prostredníctvom násteniek, na vyučovacích hodinách, a na TRH.   

November:

1. Aktivita - Tajomstvo v škatuli (Príloha č. 2)

2. 4. november - Deň podpísania Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

20.november 1959 Deklarácia práv dieťaťa, 20.november 1989 Dohovor o právach

dieťaťa - aktivita Definícia spravodlivosti – (Príloha č. 3)

  • 9. november – Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu – vyučujúci SJL.
  • 10. november –Svetový deň využívania  vody pre mier a rozvoj
  • 15. – 21. november – Týždeň boja proti drogám
  • 16. november -Medzinárodný deň tolerancie
  • 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu

Realizovať aktivity na TRH,  informovať prostredníctvom nástenky, téme venovať pozornosť na hodinách OBV v 8.a 9. ročníku.

  • 17. – 23. november Medzinárodný týždeň vzdelávania
  • 20. november -Svetový deň detí, Deklarácia práv dieťaťa, Dohovor o právach dieťaťa.

Problematike práv dieťaťa venovať pozornosť na  hodinách OBV. V spolupráci so žiakmi pripraviť a zrealizovať besedu. V jesennom alebo jarnom období podľa možností školy pripraviť celoškolsky projektový deň: „Deň ľudských práv v škole“.

December:

  • 1. december – Svetový deň boja proti AIDS
  • 10. december- Deň ľudských práv
  • 11. december – Svetový deň ľudstva

Vyhlásenie  celoškolskej súťaže pre žiakov pod názvom: „Nie sme rovnakí, ale sme rovní.“ Súťaž v literárnej i výtvarnej podobe – žiaci I. II. stupňa a žiaci špeciálnych tried. Zozbierať práce, inštalovať výstavku, vyhodnotiť. Súťaž bude prebiehať od decembra do konca marca.

Január:

1. Práva a zodpovednosti – aktivita Rozlíšiť právo a zodpovednosť. Rešpektovať práva druhých. (Príloha č. 4)

2. Priebežné monitorovanie plnenia úloh z plánu práce koordinátora

  • 1. január – Svetový  deň mieru
  • 28. január – Svetový deň mobilizácie proti jadrovej vojne

Február:

1. Diskusia na tému rasizmus, fašizmus, imtolerancia, dikriminácia, šikanovanie, ponižovanie. Aktivita - Rozdielny pohľad . (Príloha č. 5)

2. Zbierka hračiek, kníh pre deti z detského domova „Poteš kamarátov v detskom

domove.“

  • 22. február – Európsky deň obetí zločinu

Na TRH a na hodinách OBV v 8. ročníku venovať pozornosť problematike ochrany spotrebiteľa, aktualizovať k téme nástenku, realizovať zážitkové učenie a prezentácie žiakov k danej problematike.

Marec:

1. Riešenie konfliktov – oblasť emocionálnej inteligencie, ako jednej zo základných

kľúčových kompetencií žiaka. Aktivita - Lietajúce taniere. (Príloha č. 6)

Aktivita – Korytnačka. (Príloha č. 7)

2. Právo a povinnosť –. Žiaci tretích a štvrtých ročníkov. Aktivita – Práva a zodpovednosti. (Príloha č. 8)

  • 2. marec – Deň boja spisovateľov za mier
  • 21. marec – Medzinárodný deň boja za odstránenie rasovej diskriminácie
  • 25. marec – Deň zápasu za ĽP

Aktualizácia nástenky k pamätným dňom. Na TRH, ETV, OBV venovať témam pozornosť prostredníctvom aktivít , cvičení a rolových hier. Vyhodnotenie celoškolskej súťaže „Nie sme rovnakí, ale sme si rovní.“

Apríl:

1. Uplatňovanie práv dieťaťa vo svete. Aktivita - Deti sveta. (Príloha č. 9)

2. Práca s internetom – Chcem vedieť viac o ľudských právach.

  • 13. apríl- Deň nespravodlivo stíhaných
  • 20. apríl – Medzinárodný deň slobody tlače
  • 22. apríl – Deň Zeme

Máj:

1. Deti chcú milovať Dôverovať dospelým a prijímať ich ako priateľov. Aktivita – Deti chcú milovať dospelých. Desať želaní. (Príloha č. 10)

2. Vyjadrovanie pocitov – panáčik mojej nálady. Využitie citovej výchovy na vyučovaní,

pri hodnotení práce žiakov – sebahodnotenie.

  • 1. máj – Sviatok práce
  • 3. máj – Svetový deň slobody tlače
  • 5. máj -Deň Európy
  • 8. máj -Deň víťazstva nad fašizmom
  • 25. máj – Deň nezvestných detí
  • 29. máj – Medzinárodný deň príslušníkov mierových misií OSN

Aktualizácia nástenky a vyhodnotenie celoročnej práce.

Jún:

1. Deti sveta– Medzinárodný deň detí – celoškolská aktivita (Príloha č. 11)

2. Vypracovanie hodnotiacej správy koordinátora pre výchovu k ľudským právam

  • 1. jún – Medzinárodný deň detí
  • 4. jún -Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie
  • 20. jún -Medzinárodný deň utečencov
  • 26. jún – Medzinárodný deň OSN na podporu obetí mučenia

Vyhodnotenie celoročnej činnosti.

Plán činnosti je otvorený, priebežne sa bude dopĺňať a aktualizovať na základe ďalších podnetov.

PRÍLOHY

Aktivity pre učiteľov – prílohy

Príloha č. 1

PRAVIDLÁ V NAŠEJ TRIEDE

Cieľ: Navrhnúť práva a povinností žiaka, ktoré podmieňujú slobodu jeho konania.

Pomôcky: Papier a ceruzka pre každého žiaka.

Realizácia: Ako senzibilizácia nám poslúži rozhovor detí o tom, že každý človek

musí dodržiavať určité pravidlá. Doma v rodine, v práci, na ulici, pri prechádzaní cez

cestu, v škole poriadok školy. Pravidlá nám slúžia na to, aby sme cítili bezpečne,

pokojne a boli šťastní. Potom učiteľ vyzve deti, aby sami pouvažovali o tom, aké

pravidlá majú doma vo svojej rodine, v škole na ulici. Vytvoria trojice a ich úlohou

bude zapísať pravidlá, ktoré navrhujú ako pravidlá pre našu triedu. Jeden zo skupiny

zapíše vytvorené pravidlá na papier, ktoré potom prezentuje každá skupina pred

celou triedou. Nakoniec zapíšeme pravidlá na veľký výkres.

Reflexia: Bolo náročné zostaviť pravidlá triedy? Súhlasíš so zostavenými

pravidlami? Aký bol tvoj nápad pri zostavovaní pravidiel ? Prečo je dôležité tieto

pravidlá dodržiavať ? Čo ak niekto z vás poruší pravidlo ?

Keď hovorím ticho buď, musíš si ma vypočuť.

Do očí mi pozeraj, ostatných si nevšímaj.

Srdce otvor mojej duši, nech počujú tvoje uši.

Moje očká pozerajú, moje ušká počúvajú.

Srdiečko mi tíško bije, medzi nami dobre mi je.

Príloha č. 2

TAJOMSTVO V ŠKATULI

Prehlbovať sebapoznanie, sebaúctu a sebaprijatie ( rešpekt k sebe,osobná zodpovednosť).

Aktivita podporuje vytváranie dobrých vzťahov v triede a vtiahnutie, aby sa každý cítil

ako platný a cenný člen skupiny.

Cieľ: Akceptovať odlišností iných. Zistiť, že hoci sme rozdielni, máme veľa

spoločného a každý z nás môže niečím prispieť.

Pomôcky: Škatuľa vystlaná látkou alebo pekným papierom a v nej je nalepené

zrkadlo.

Realizácia: Učiteľ začne aktivitu slovami: Poznáte niekoho, kto je veľmi zvláštny?

Aký je to človek? Dnes som vám priniesol kúzelnú škatuľku. Škatuľku si budete

podávať. Každý z vás sa do nej teraz môže pozrieť a uvidieť niečo zvláštne; niekoho,

pre každého z vás dôležitého človeka. Neprezraďte ale nikomu, čo ste v škatuľke

videli. Kto bol tým zvláštnym a hodnotným človekom, to je vaše tajomstvo. Potom

podá škatuľku žiakovi sediacemu po jeho ľavici. Ten sa do nej krátko zahľadí a podá

ju bez slova kamarátovi vľavo. Škatuľka takto putuje od žiaka k žiakovi bez

akéhokoľvek komentovania. Nakoniec sa vráti k učiteľovi.

Diskutujte o tom, že v zrkadle sa odráža náš jedinečný vzhľad, máme odlišné vlasy,

pokožku, úsmevy...V zrkadle však nevidno naše myšlienky a to, čo cítime, ani aké

máme vlastnosti, hoci je to veľmi dôležité.

Pracovný list – obrázok zrkadla s rúčkou, do ktorého žiaci napíšu svoje vlastnosti,

napíšu, čo by na sebe chceli zmeniť, čo sa im na sebe páči. Vytvoria skupinky

a vzájomne sa rozprávajú o svojich zrkadlách. Potom sa vrátia do kruhu a diskutujú

v celotriednej skupine.

Reflexia: Aké rozdielne a zhodné vlastnosti ste si všimli vo svojich zrkadlách? Čo ťa

prekvapilo?... Čím je to, že každý z nás je jedinečný ? Čím si jedinečný Ty ? Čo máš

spoločné s ostatnými ? Ktoré svoje vlastnosti by si chcel(a) zlepšiť? Aký pocit si

mal(a) pri tvorbe svojho zrkadla? (spracované podľa Kviečinskej, 1998).

Príloha č. 3

Zoznámiť žiakov s Dohovorom o ľudských právach

DEFINÍCIA SPRAVODLIVOSTI

Cieľ:Táto aktivita na báze brainstormingu pomáha rozvíjať u detí prirodzený zmysel

pre spravodlivosť.

Hlavná myšlienka: Práva vychádzajú z čestnosti

Postup:Urobme s triedou brainstorming na tému Čo je spravodlivé ? Čo nie je

spravodlivé ? Zapíšme všetky nápady triedy na tabuľu. Snažme sa, aby nápady boli

stručné. Potom požiadajme triedu, aby vytvorila malé skupinky. Dajme skupinám čas

na to, aby vytvorili definíciu spravodlivosti. Definície jednotlivých skupín zapíšme na

tabuľu. Pokúsme sa z nich vytvoriť jednu definíciu. V nižších ročníkoch postačí

rozhovor o tom, čo je a čo nie je spravodlivé. Trieda môže definíciu ilustrovať –

spravodlivosť.

Reflexia: Je spravodlivosť dôležitá ? Prečo ? Viete si spomenúť na niečo z vášho

života, čo bolo podľa vás nespravodlivé ? Spravodlivé ? Ako ste sa cítili ? Možno ľudí

zmeniť na spravodlivých ? Čo môžeme urobiť pre to, aby spolužiaci, žiaci v škole,

kamaráti, učitelia či rodičia boli spravodliví ? Ľudia na svete ? – otázka pre starších

žiakov.

Skrátená verzia Dohovoru o právach dieťaťa

Článok 1

Dieťaťom sa rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov.

Článok 2

Všetky práva patria všetkým deťom. Deti musia byť ochránené pred akoukoľvek

formou diskriminácie.

Článok 3

Najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé. Záujem dieťaťa musí byť nadradený vo

všetkom čo sa ho týka.

Článok 4

Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby každý musel dodržiavať práva tak, ako sú

uvedené v Dohovore.

Článok 5

Štát musí rešpektovať práva a zodpovednosť rodičov a postarať sa, aby zabezpečil

dieťaťu takú u tak pomoc, ktorá je vhodná k rozvoju jeho osobnosti.

Článok 6

Každé dieťa má prirodzené právo na život.

Článok 7

Každé dieťa má právo na meno, právo na meno, štátnu príslušnosť, má právo

poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Článok 8

Štát má povinnosť chrániť a pokiaľ by to bolo potrebné, obnoviť totožnosť dieťaťa,

tzn. jeho meno, rodinné zväzky a štátnu príslušnosť.

Článok 9

Dieťa má právo žiť so svojimi rodičmi, pokiaľ je to v jeho najlepšom záujme, má

právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je od jedného alebo od obidvoch

oddelené.

Článok 10

Za účelom spojenia rodiny majú deti a rodičia právo opustiť akúkoľvek krajinu, alebo

sa do nej vrátiť, aby boli znova spolu ako rodina.

Článok 11

Štát má povinnosť predchádzať únosom detí do zahraničia, zabraňovať únosom,

vytvárať podmienky pre vrátenie detí rodičom do ich krajiny.

Článok 12

Deti majú právo vyjadriť slobodne svoj názor, ako aj právo na to, aby ich názory boli

brané do úvahy v záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú.

Článok 13

Deti majú právo vyjadriť svoj názor, vyhľadať a šíriť informácie bez ohľadu na

hranice, pritom musia rešpektovať práva alebo povesti iných.

Článok 14

Deti majú právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva s ohľadom na

vhodné vedenie rodičov.

Článok 15

Deti majú právo slobodne sa združovať a pokojne sa zhromažďovať.

Článok 16

Deti majú právo na ochranu pred narušovaním vlastného súkromia, rodiny, domova a

korešpondencie a pred útokmi na svoju povesť a dobré meno.

Článok 17

Štát zabezpečuje deťom prístup k informáciám, podporuje masovokomunikačné

prostriedky, aby šírili informácie a materiály prospešné pre deti, podporuje produkciu

a rozširovanie detských kníh.

Článok 18

Obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa a štát

zabezpečuje príslušnú pomoc pri plnení úlohy výchovy.

Článok 19

Štát musí vykonať všetky opatrenia pred akýmkoľvek telesným duševným alebo

sexuálnym zneužívaním, musí dieťa chrániť pred nedbalým zaobchádzaním, týraním

alebo vykorisťovaním.

Článok 20

Deti, ktoré sú zbavené rodinného prostredia, majú právo na zvláštnu ochranu a

starostlivosť.

Článok 21

Kde je povolené osvojenie, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť najdôležitejším

hľadiskom tohto osvojenia.

Článok 22

Deti, ktoré sú utečenci alebo žiadajú o status utečenca, musia dostať potrebnú

pomoc štátu.

Článok 23

Postihnuté deti majú právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelávanie a školenie, ktoré

im má umožniť plnohodnotne žiť v spoločnosti.

Článok 24

Deti majú právo na čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť a štát sa stará o to, aby

všetky deti mali rovnaký prístup k zdravotníckym službám.

Článok 25

Dieťa, ktoré bolo zverené do starostlivosti, ochrany alebo liečenia v lekárskom alebo

inom ústave, má právo na pravidelnú kontrolu jemu poskytovanej opatery.

Článok 26

Deti majú právo na požitky sociálneho zabezpečenia vrátane sociálneho poistenia.

Článok 27

Každé dieťa má právo na životnú úroveň primeranú jeho fyzickému, mentálnemu,

duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju.

Článok 28

Deti majú právo na vzdelanie, pritom musia dostať bezplatné a povinné základné

vzdelanie. Štát musí zabezpečiť, aby disciplína v škole bola vykonávaná spôsobom,

ktorý neohrozí dôstojnosť detí.

Článok 29

Štát sa zaväzuje, že deti budú vychovávané k rozvíjaniu úcty k ľudským právam, k

rozvíjaniu úcty k svojim rodičom, k vlastnej kultúre, jazyku, k rozvíjaniu úcty k

prírodnému prostrediu.

Článok 30

Deti majú právo, pokiaľ sú členmi menšinovej skupiny, vyznávať a praktizovať

vlastné náboženstvo alebo používať vlastný jazyk.

Článok 31

Deti majú právo na odpočinok, voľný čas, venovať sa hre a oddychovým činnostiam,

ktoré zodpovedajú ich veku a slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote a umení.

Článok 32

Deti nesmú byť hospodársky vykorisťované a nesmú vykonávať práce, ktoré by boli

pre ne nebezpečné, bránili im vo vzdelaní, alebo by škodili ich zdraviu a mravnému či

sociálnemu rozvoju.

Článok 33

Štát zaručuje, že urobí všetko pre to, aby boli deti chránené pred nezákonným

užívaním drog a pred účasťou na ich šírení a výrobe.

Článok 34

Štát zaručuje, že deti budú chránené pred všetkými formami sexuálneho zneužívania

a vykorisťovania.

Článok 35

Štát vytvorí všetky podmienky k tomu, aby zabránil únosom detí, predaju alebo

obchodovaniu s nimi.

Článok 36

Štát bude chrániť deti pred všetkými ďalšími formami vykorisťovania.

Článok 37

Žiadne dieťa nesmie byť svojvoľne zbavené slobody. Dieťa, ktoré je držané vo

väzbe, má právo na okamžitú právnu pomoc a kontakt so svojou rodinou.

Článok 38

Dieťa, ktoré nedosiahlo 15 rokov, nesmie štát povolať do ozbrojený síl, ani sa nesmie priamo zúčastňovať bojov.

Článok 39

Deti, ktoré sa stretli s ozbrojenými konfliktmi, s mučením, s týraním alebo vykorisťovaním majú právo na podporu, aby sa fyzicky a psychicky zotavili.

Článok 40

Deti, ktoré porušili zákony, majú právo získať právnu pomoc, záruky a zaobchádzanie, ktoré podporí ich zmysel pre dôstojnosť a záujem pre návrat do

spoločnosti, ktorej zákony budú dodržiavať.

Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu a postavenia.

Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v tejto deklarácii. Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového, spoločenského alebo iného postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny.

Právo na zdravý duševný a telesný vývoj.

Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a morálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne ,mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.

Právo na meno a štátnu príslušnosť.

Dieťa má mať od narodenia právo na meno a štátnu príslušnosť.

Právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby.

Dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu a jeho matke poskytovať zvlášť starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom. Dieťa má právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby.

Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom, alebo sociálnom postihnutí.

Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.

Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť.

Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je to možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty, s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Je potrebné, aby štát poskytoval finančnú a inú pomoc na výživu mnohodetným rodinám.

Právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie.

Dieťa má nárok na vzdelávanie, ktoré má byť bezplatné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Tí, čo sú zodpovední za vzdelávanie a výchovu dieťaťa, majú sa riadiť ozajstnými záujmami dieťaťa: túto zodpovednosť majú predovšetkým jeho rodičia. Dieťa má mať všetky možnosti pre hru a zotavenie, ktoré majú sledovať tie isté zámery ako vzdelávanie: spoločnosť a úrady majú podporovať úsilie využívať toto právo.

Právo na prednostnú ochranu a pomoc.

Dieťa má byť za každých okolností medzi prvými, ktorým sa poskytuje ochrana a pomoc.

Právo na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním.

Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti využívania. Nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu. Dieťa sa nesmie zamestnávať pred dovŕšením primeraného minimálneho veku: v nijakom prípade ho nemožno nútiť alebo mu dovoliť, aby vykonávalo prácu alebo zamestnanie, ktoré je na úkor jeho zdravia alebo vzdelávania, alebo bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývinu.

Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva.

Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Dieťa sa má vychovávať v duchu porozumenia, znášanlivosti, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí, aby si plne uvedomovalo, že má svoje sily a schopnosti venovať službe ostatným ľuďom.

Príloha č. 4

PRÁVA A ZODPOVEDNOSTI

Cieľ: Rozlíšiť právo a zodpovednosť. Rešpektovať práva druhých.

Realizácia: Na úvod vysvetlíme, že ku každému právu patrí zodpovednosť, že dodržiavanie našich práv závisí od našej zodpovednosti rešpektovať práva druhých.

Napr. právo slobodného vyjadrovania obmedzuje naša zodpovednosť nehovoriť nepravdivé veci, ktoré niekoho iného ponižujú, urážajú, poškodzujú dobré meno a právo na dôstojnosť. Preto práva môžeme využívať zvyčajne len v určitých medziach. Často sa práva a zodpovednosti rôznych ľudí dostávajú do konfliktu. Požiadame žiakov, aby každý do svojho zošita pod seba napísal 5 dôležitých práv, ktoré by podľa neho mal mať doma. Potom zadáme úlohu, aby nižšie napísal pod seba 5 dôležitých práv, ktoré si myslí, že by mal mať v škole.

Deti vytvoria dvojice, v nich si vymenia zošity a partner vo dvojici napíše (pripíše) do zošita spolužiaka k jednotlivým právam zodpovednosť. Na záver aktivity každá dvojica prezentuje triede po dve práva a ich príslušné zodpovednosti.

Reflexia: Výsledky jednotlivých prezentácií učiteľ zapíše na tabuľu. V diskusii sa deti vyjadrujú, či bolo ľahké alebo ťažké vymyslieť ku každému právu adekvátnu zodpovednosť.

Učiteľ môže zvoliť aj iný postup. Úvodnú informáciu rozvedie až po aktivite, v diskusii. Žiaci môžu mať k dispozícii skrátenú verziu Deklarácie práv dieťaťa.

Príloha č. 5

ROZDIELNY POHĽAD

Počet hráčov: Nerozhoduje

Pomôcky: Papiere, perá, 10 rôznych obrázkov, lepiaca páska / pripináčky

Čas: 45 minút

Ako na to?

Po miestnosti rozvešajte rôzne obrázky - umeleckých diel, koncertov, miest, dedín, prírody, vesmíru, módy, slávnych osobností, detí, chudobných ľudí, chorých ľudí, zločincov ...

Žiakov vyzvite, aby si bez rozprávania pozorne prezreli obrázky a urobili každý svoje poradie od 1 do 10 podľa toho, ako sa im vystavené obrázky páčia. Potom hráčov rozdeľte do menších skupiniek, aby mohli spoločne prediskutovať, aké hľadiská, faktory rozhodli o ich poradí – napríklad, kvalita obrázku, obsah obrázku, sympatie k osobám, veciam, situáciám na obrázkoch atď. Ďalej môžu diskutovať o tom, či môžu byť niektoré (ktoré) pohľady, názory, postoje správne alebo by ich spoločnosť nemala akceptovať.

Prirodzenou diskusiou môžete so žiakmi dospieť k témam rasizmu, fašizmu, intolerancie, diskriminácie, šikanovaniu, ponižovaniu a pod.

Zdroj: Do Európy hrou III. Bratislava : 2004, s. 17.

Príloha č. 6

LIETAJÚCE TANIERE:

Táto aktivita je veľmi dobrým diagnostický nástrojom pre učiteľa, slúži na zmapovanie klímy v triede i jednotlivcov triedy.

Cieľ: Tvorivo riešiť problémy.

Pomôcky: Papierový tanier pre každého žiaka, fixky.

Realizácia: Žiaci stoja voľne v priestore, každý účastník má tanier a fixku. Ich úlohou je napísať na svoj tanier ľubovoľný problém, ktorý potrebuje vyriešiť. po dopísaní svojho problému hodí tanier voľne do priestoru. Kto tanier chytí, prípadne nájde ho na zemi, napíše naň svoj návrh na riešenie problému a hodí ďalej do priestoru. Pod svoj návrh riešenia problému sa nepodpisuje. Hra pokračuje kým sa žiaci nedostanú späť k svojim tanierom. Odporúčame hru realizovať najviac 20. minút.

Reflexia: Žiaci so svojimi taniermi stoja v kruhu, prípadne si sadnú na koberec, podlahu a prečítajú svoj problém i zaujímavé návrhy od spolužiakov na jeho riešenie.

Navrhnuté riešenia sa nehodnotia a každý žiak má právo nevyjadriť sa k svojmu problému a návrhom na jeho riešenie. ( Raabe, 2006).

Príloha č. 7

KORYTNAČKA

Cieľ: Cvičiť techniku sebaovládania a schopnosť ospravedlniť sa.

Pomôcky: Motivačný príbeh – Zlostný syn ( príloha č. 5).

Realizácia: Žiaci sa voľne prechádzajú po triede. Predstavujú si, že sú v ríši zvierat a prežívajú svoj krásny slnečný a pohodový deň. Každý z nich predstavuje svoje obľúbené zviera. Na signál učiteľa si predstavia, že ich niekto veľmi nahnevá, alebo práve oni urobia niečo, čo nahnevalo iných. Vtedy sa všetky zvieratká premenia na korytnačku. Kľaknú si na zem a schúlia sa do panciera. Počkajú, kým ich hnev prejde, upokoja sa a porozmýšľajú o tom, kde sa mohla stať chyba a čo by mali pre to urobiť, aby sa napravila. Potom sa znovu premenia na veselé zvieratko. Ak majú potrebu povedať niekomu zo spolužiakov vetu z motivačného príbehu, môžu to využiť: „ SI môj priateľ a veľmi si ťa vážim. Odpusť mi, prosím ťa, ak som niekedy nechal v tebe dieru.“

Reflexia: Po ukončení hry sa so žiakmi porozprávame o tom ako sa cítili keď boli zvieratko a ako keď sa premenili na korytnačku. Dohodneme sa v triede so žiakmi, že túto techniku budeme využívať ak sa nám stane, že nás niečo, alebo niekto svojim správaním rozruší. Alebo sa stane, že práve my niekoho nahneváme. Stačí ak povieme korytnačka, gestom naznačíme, že sa sťahujeme do svojho panciera a potrebujeme čas na zamyslenie, upokojenie. Našiel si medzi spolužiakmi priateľa? Našiel si niekoho, komu si sa potreboval ospravedlniť ? Ako si sa cítil? Ako sa cítiš teraz?

Táto aktivita je osvedčenou formou cvičenia sebakontroly u mladších žiakov.

Príloha č. 8

 PRÁVA A ZODPOVEDNOSTI

Cieľ: Rozlíšiť právo a zodpovednosť. Rešpektovať práva druhých.

Realizácia: Na úvod vysvetlíme, že ku každému právu patrí zodpovednosť, že dodržiavanie našich práv závisí od našej zodpovednosti rešpektovať práva druhých. Napr. právo slobodného vyjadrovania obmedzuje naša zodpovednosť nehovoriť nepravdivé veci, ktoré niekoho iného ponižujú, urážajú, poškodzujú dobré meno a právo na dôstojnosť. Preto práva môžeme využívať zvyčajne len v určitých medziach. Často sa práva a zodpovednosti rôznych ľudí dostávajú do konfliktu. Požiadame žiakov, aby každý do svojho zošita pod seba napísal 5 dôležitých práv, ktoré by podľa neho mal mať doma. Potom zadáme úlohu, aby nižšie napísal pod seba 5 dôležitých práv, ktoré si myslí, že by mal mať v škole.

Deti vytvoria dvojice, v nich si vymenia zošity a partner vo dvojici napíše (pripíše) do zošita spolužiaka k jednotlivým právam zodpovednosť. Na záver aktivity každá dvojica prezentuje triede po dve práva a ich príslušné zodpovednosti.

Reflexia: Výsledky jednotlivých prezentácií učiteľ zapíše na tabuľu. V diskusii sa deti vyjadrujú, či bolo ľahké alebo ťažké vymyslieť ku každému právu adekvátnu zodpovednosť.

Učiteľ môže zvoliť aj iný postup. Úvodnú informáciu rozvedie až po aktivite, v diskusii. Žiaci môžu mať k dispozícii skrátenú verziu Deklarácie práv dieťaťa.

Príloha č. 9

DETI SVETA

Cieľ: Poukázať na spoločné záujmy, túžby všetkých detí sveta.

Pomôcky: Fotografie detí z rozličných krajín sveta.

Realizácia: Učiteľ krátko vysvetlí žiakom, že im priniesol fotografie detí z mnohých krajín sveta. Deti majú hádať, čo deti na fotografiách robia, čo asi prežívajú. Čo majú s nimi spoločné (deti rady skáču, behajú, tancujú, spievajú, majú rady sladkosti, teší ich, keď ich rodičia pochvália a pohladia, neznášajú bitku a krik dospelých, tešia sa na voľný čas s kamarátmi, rady sa kúpu...) Čo sa vám zdá na deťoch na obrázkoch zvláštne, iné (farba pleti, oči, vlasy, oblečenie). Myslíte si, že pre tieto vonkajšie zvláštnosti sú tieto deti iné ako vy (túžby, obavy, očakávania, strach...)?

Reflexia: Žiaci uvažujú a odpovedajú na otázky učiteľa: Deti, počuli ste už niekedy o tom, že nejaké dieťa vášho veku nebolo rado:

o Keď sa ich mama a ocko majú radi?

o Keď dostane nejakú novú hračku?

o Keď môže ísť von za kamarátmi?

Učiteľ prostredníctvom otázok vedie besedu k cielenému záveru: Všetky deti sveta majú rovnaké túžby i obavy. Všetky deti sveta majú veľa spoločného. ( Ivanová, 2007)

Príloha č. 10

DETI CHCÚ MILOVAŤ DOSPELÝCH

Cieľ: Dôverovať dospelým a prijímať ich ako priateľov.

Pomôcky: text: Dohovor o právach dieťaťa (Príloha č. 3)

Realizácia: Učiteľ vysvetlí žiakom, že nie v každej krajine majú rodičia možnosť dať svojim deťom to najlepšie, čo by chceli. V niektorých krajinách je vojna a chudoba.

Mnohí ľudia v týchto krajinách trpia. Sú medzi nimi aj rodičia a ich deti. Keďže dospelí vedia, že deti nemôžu za problémy, v ktorých sa mnohé krajiny nachádzajú, veľmi túžia chrániť ich. Po tomto úvode vyzve žiakov, aby porozprávali, ako ich rodičia chránia, ako sa o nich starajú. Pre názornosť im môže ponúknuť aj obrázky, na ktorých je zobrazená starostlivosť dospelých o deti.

Reflexia: Môžeme ňou pokračovať podľa vyspelosti žiakov. Niekedy sú deti vystavené zlovôli dospelých (niekedy rodičov). Potom deti trpia hladom, nevšímavosťou, odstrkovaním, ťažkou prácou... Je to veľké zlo, pri ktorom trpia nielen deti, ale aj ich blízki.

Záver: Dospelí celého sveta sa rozhodli, že túto svoju starostlivosť povýšia na svoju povinnosť. Napísali o tom dohodu – Dohovor o právach dieťaťa – v ktorom všetkým deťom sveta priznávajú právo na ich lásku, starostlivosť a ochranu, ktorá má rôzne podoby. Iba láska môže deťom pomôcť k plnému rozvoju a k opätovaniu tejto lásky.

Deti chcú preto ešte viac milovať a ctiť si svojich rodičov. Na záver si žiaci prečítajú desať želaní, pouvažujú o nich a každý jednotlivo môže k nim doplniť jedenáste – vlastné želanie.

Desať želaní

1. Sme deti sveta. Nie je dôležité, kto sú naši rodičia, kde bývame alebo v čo veríme.

Správajte sa k nám ako k seberovným. Zaslúžime si to najlepšie, čo svet poskytuje.

2. Chráňte nás, aby sme mohli vyrastať slobodne a dôstojne.

3. Dajte nám meno a krajinu, ktorú môžeme volať svojou.

4. Poskytnite nám teplo a útočište. Dajte nám najesť a poskytnite nám miesto na

hranie. Ak sme chorí, opatrujte nás a utešte nás.

5. Ak sme postihnutí telesne alebo duševne, starajte sa o nás ešte viac a vyjdite v

ústrety našim mimoriadnym potrebám.

6. Nechajte nás vyrastať v rodine. Ak sa o nás nemôže starať naša vlastná rodina,

vezmite si nás a majte nás radi ako vlastné.

7. Učte nás, ako prežiť šťastný a produktívny život. Nechajte nás, aby sme sa hrou

učili žiť sami.

8. V ťažkých časoch pomôžte nám ako prvým. Budúcnosť sveta závisí od nás.

9. Chráňte nás pred krutosťou a pred tými, ktorí by nás chceli zneužívať.

10.Vychovávajte nás s porozumením, slobodne a s láskou. Keď vyrastieme, aj my

budeme hlásať slobodu, porozumenie na celom svete. ( In: Ivanová, 2007,s.59).

Príloha č.11

DETI SVETA

Cieľ: Poukázať na spoločné záujmy, túžby všetkých detí sveta.

Pomôcky: Fotografie detí z rozličných krajín sveta.

Realizácia: Učiteľ krátko vysvetlí žiakom, že im priniesol fotografie detí z mnohých krajín sveta. Deti majú hádať, čo deti na fotografiách robia, čo asi prežívajú. Čo majú s nimi spoločné (deti rady skáču, behajú, tancujú, spievajú, majú rady sladkosti, teší ich, keď ich rodičia pochvália a pohladia, neznášajú bitku a krik dospelých, tešia sa na voľný čas s kamarátmi, rady sa kúpu...) Čo sa vám zdá na deťoch na obrázkoch zvláštne, iné (farba pleti, oči, vlasy, oblečenie). Myslíte si, že pre tieto vonkajšie zvláštnosti sú tieto deti iné ako vy (túžby, obavy, očakávania, strach...)?

Reflexia: Žiaci uvažujú a odpovedajú na otázky učiteľa: Deti, počuli ste už niekedy o tom, že nejaké dieťa vášho veku nebolo rado:

o Keď sa ich mama a ocko majú radi?

o Keď dostane nejakú novú hračku?

o Keď môže ísť von za kamarátmi?

Učiteľ prostredníctvom otázok vedie besedu k cielenému záveru: Všetky deti sveta majú rovnaké túžby i obavy. Všetky deti sveta majú veľa spoločného. ( Ivanová, 2007).

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola, Hrnčiarska ul. č. 795/61, Stropkov
    Hrnčiarska ul. č. 795/61, 091 01 Stropkov
  • Riaditeľstvo, sekretariát:
    054 742 22 65

    Vedúca školskej jedálne:
    054 742 22 70
    0911 090 027

Fotogaléria